Čo znamená súkromne podnikať

Zatiaľ čo zamestnanec pracuje pre svojho zamestnávateľa a dostáva za to mzdu, podnikateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba (v ďalšom texte použijeme skratku SZČO; môže to byť tiež remeselník, živnostník alebo každý, kto nie je v bežnom pracovnom pomere a nemá postavenie "zamestnanca") svoju prácu neodovzdáva žiadnemu zamestnávateľovi, ale sám ju ponúka na trhu a peniaze dostáva za jej predaj. Pojem trh tu však treba chápať širšie než len ako nejaké trhovisko alebo obchod. Trhom tu rozumieme každé prostredie, kde dochádza k akýmkoľvek obchodom, prostredie, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, pričom predmetom obchodu môžu byť akékoľvek výrobky alebo služby. Kupujúcim, teda zákazníkom, nemusí byť vždy len jednotlivec, môže to byť aj organizácia a dokonca aj štát. Na tomto všeobecne chápanom trhu podnikateľ alebo SZČO uplatňuje svoje produkty. Samozrejme, nemusia to byť len výsledky jeho práce, môže ísť aj výsledky práce jeho zamestnancov, prípadne spoločníkov, spoluzakladateľov.

Zatiaľ čo zamestnanec má menej slobody a viac istôt, podnikateľ alebo SZČO má viac slobody a menej istôt. Podnikateľ získava priestor pre svoje predstavy, plány i pre zarábanie peňazí, sám rozhoduje o svojej práci. Na druhej strane ale stráca istotu pravidelného platu a čo viac, často je nútený vkladať nemálo peňazí do niečoho, o čom nikdy nemôže s istotou vedieť, ako to dopadne.

Predtým, než začneme samostatne podnikať, treba totiž väčšinou investovať určité finančné prostriedky, aby bolo možné vôbec začať. Z hľadiska potreby týchto počiatočných finančných nákladov na "rozbehnutie" podnikania možno smery podnikateľskej činnosti rozdeliť do niekoľkých skupín:

činnosti, na ktoré netreba prakticky nič než bystrú hlavu, potrebné vedomosti, prípadne výrečnosť - napr. sprostredkovateľská činnosť, niektoré poradenské činnosti, na ktoré netreba mať hneď od začiatku osobitnú kanceláriu a pod.,
činnosti, kde sa stačí vybaviť potrebným náradím, základným množstvom materiálu a nie príliš drahými zariadeniami, prípadne kde stačí mať menšiu dielňu (väčšina práce sa ale vykonáva u zákazníkov) - napr. inštalatér, klampiar, murár, pokrývač, maliar, krajčír a pod., možno tu zaradiť aj spracovateľov dát, účtovníkov a ďalších drobných súkromníkov potrebujúcich v zásade len počítač,
činnosti, na ktoré si treba zriadiť alebo prenajať určitú prevádzkareň, obchod, salón alebo kanceláriu a jej zodpovedajúce vybavenie - napr. pekár, cukrár, mäsiar, automechanik, stolár, kaderník, kozmetička, opravár obuvi, advokát a pod.,
činnosti, na ktoré treba mať k dispozícii nákladné prevádzky - ucelená výroba hotových výrobkov, autoservis, obchodný dom, hotel a pod.,
činnosti, na ktoré treba mať začiatočný kapitál na nákup tovaru, ktorý sa potom predáva - je to obchodovanie všetkého druhu.

Je na každom jednotlivcovi, aby zvážil, či je ochotný pustiť sa do súkromného podnikania, či je ochotný pustiť sa po tomto tenkom ľade, na ktorého konci môže prísť úspech, ale i pád. Kto pracuje "sám pre seba", nezodpovedá za svoju prácu žiadnemu vedúcemu, ale len sám sebe. Jej kvalitu potom zas nehodnotí žiadny vedúci, ale zákazník, pre ktorého ju robí. Len ak bude táto práca kvalitná, ak bude mať o ňu záujem dostatok zákazníkov a ak ju podnikateľ či SZČO bude schopný efektívne zorganizovať a výhodne predať, má nádej, že bude úspešný. Nesmie si pritom ale nikdy myslieť, že už má vyhrané a že sa už nemusí snažiť. Úspech dosiahnutý včera nezaručuje úspech pre dnešok, konkurencia tiež nespí a ako sa vraví, rýchlo by mu "ušiel vlak".